Čas, letí alebo sa vlečie?
Na začiatok upozorňujem, že tento článok neobsahuje žiadne pojednania o Teórii relativita ani o relativite a čase z fyzikálneho hľadiska.Tento článok obsahuje akurát sťažnosti jedného študenta ja to ako je čas relatívny.
A ten čas je hnusne relatívny.
Niekedy sa vlečie a inokedy zas letí nadzvukovou rýchlosťou.
Veď určite to všetci poznáte, sedíte na hodine, profesor rozpráva a vy iba sledujete hodinky a sľubujete bohom všetko možné len aby čas bežal rýchlejšie.
No vaše prosby sú väčšinou ignorované aj po prisľúbení detskej obety. A ručička pokračuje ďalej vo svojej púti po ciferníku a vám sa každý posun sekundovej ručičky zdá ako hodiny.
Niekedy dokonca pozeráte či nezastala.
A keď sa už blíži zvonenie tak je to odpočítavanie každej sekundy.
Tri (ručičky vo vašej hlave prejdú dve minúty), dva (už iba dve sekundy no vo vašej hlave už prešlo 5 minút) jedna (veď už malo zvoniť, určite majú tie hodiny slabú batériu) nula [pridajte melódiu vášho zvonenia].
Po zazvonení máte pocit akoby ste sa už dostávali do dôchodkového veku a divíte sa prečo sa nezmenil rok na kalendári.
Ale akonáhle opustíte budovu školy čas sa opäť rozbehne normálnym tempom.
No potom idete von.
A tu sa deje presný opak.
Len si poviete "čau" a už je hodina preč, sadnete si a ďalšia hodina je preč.
Chvíľa konverzácie a už ... sakra!!! to už je toľko? Už som mal byť doma!!!
Sekundová ručička letí takmer rýchlosťou svetla a aj keď sledujete hodiny tak čas letí ako splašení a vy ho márne prosíte aby zastavil alebo aspoň spomalil.
Čas ako napriek často ešte viac zrýchli a už nestíhate sledovať ani hodinovú ručičku.
Ale keď sa povie posledné "čau" tak čas beží opäť normálnym tempom. A podobne je to aj ráno.
Zvoní budík...
To je iba toľko? Ešte mám 5 minút.
Tieto dve vety sú väčšinou osudné.
Po nich si totiž uvedomíte, že tých 5 minút už prešlo.
Lenže nie raz ale rovno aspoň 5krát.
Samozrejme, to je čas kedy sa nastupuje na električku/autobus/vlak.
Takže rýchlo zhrabnúť oblečenie a beží sa.
Celú cestu potom človeka prenasledujú myšlienky či nebude meškať a ak áno, tak koľko.
Čo by v takýchto chvíľach aké som tu popísal bol schopný človek dať za ovládač času.
Stlači sa "||" pause a čas sa zastaví. Potom sa stlačí ">>" a čas beží rýchlo ako nikdy predtým.
Síce často by nám stačilo aby si čas držal svoje stabilné tempo aj v našich očiach a nielen na papieri.
No čas sa takýmto našim túžbam iba zasmeje a spomalý vtedy keď to najmenej potrebujeme.
A my sa môžeme sťažovať maximálne tak podpivníku ktorý nám poradí maximálne v tom, čo sa bude dnes piť.
No a čas sa nám bude ďalej smiať do tváre, vliecť sa i bežať presne opačne ako to potrebujeme alebo chceme.
To mi pripomína... to úž je toľko? Veď zajtra vsávam na nultú a ešte tu mám jeden dieľ Firefly...
p.s. : Ja viem, že som tento web zanedbával posledný čas, ale plánujem to zlepšiť a zároveň plánujem aj nový názov a témetický dizajn.
predchádzajúci článok <= zoznam článkov => nasledujúci článok